Notes

Veľkopodnikateľ Vladimír Poór určite tušil, aké môže byť riskantné postaviť sa pred plné tribúny futbalových fanúšikov. Otvorenie Štadiónu Antona Malatinského, ktorý nechal zmodernizovať s pomocou štátnych peňazí, si však nemohol nechať ujsť.

V sobotu o pol desiatej večer sa Poór, väčšinový vlastník futbalového Spartaka, postavil do stredového kruhu. V tej chvíli na neho mierili všetky najsilnejšie reflektory.

Krátko pred ním sa pokúšal rečniť šéf investorskej firmy Pavol Adamec, než ho trnavskí „ultras“ prerušili piskotom. Poór obišiel o trochu lepšie.

Divákov sa mu podarilo utíšiť výzvou, aby celý štadión venoval spomienku zosnulej hviezde trnavského futbalu Ladislavovi Kunovi. A potom už nasledoval jeho slávnostný výkop za zvukov chorálu, ktorý prehlušil pokusy o ďalší piskot.

Napriek tomu, že Poór bránku minul, z ihriska mohol odchádzať spokojný. Trnavská aréna sa od toho okamihu stala najväčším prvoligovým štadiónom na Slovensku – na vypredaných tribúnach bolo v tej chvíli necelých 20-tisíc divákov.

Poóra vystriedali hráči Spartaku, ktorí nastúpili v priateľskom zápase proti brazílskemu Atlético Paranaense. Prvý reálny zápas na najmodernejšom slovenskom štadióne mohol začať.

Civilizačné pokroky

Premiér Robert Fico hovoril pravdu, keď v sobotu chválil konštrukčné riešenie štadiónu. „Z každého miesta je dobrý výhľad a potom je to pomerne veľká miera pohodlia pre diváka,“ poznamenal premiér.

Nový štadión pôsobí šikovným dojmom. Tribúny sú akoby stlačené smerom do výšky a na ihrisko dobre vidia i diváci z najvyšších radov.

„Veľká česť všetkým, ktorí sa zaslúžili o túto krásnu stavbu,“ chválil počas ceremoniálu jeden z najslávnejších trnavských futbalistov Jozef Adamec.

Veľkým „civilizačným“ pokrokom je napríklad zastrešenie tribún, ktoré by malo veľkú časť divákov ochrániť pred dažďom. Sedačky sú zase pripevnené tak, aby ich prípadní chuligáni nemohli jednoducho vytrhnúť.

Obnovený štadión Antona Malatinského je priamo prepojený s novým obchodným centrom City Arena. Celý komplex tak v centre mesta zaberá plochu s veľkosťou 200 x 280 metrov.

Samotní organizátori sa však pred oficiálnym otvorením pochválili aj ďalšími číslami: hraciu plochu osvetľuje 395 svietidiel, po celom štadióne je natiahnutých 840 kilometrov káblov a v zázemí je nainštalovaných 167 pisoárov.

Zvlášť posledný údaj ocenilo mnoho divákov. Pred pánskymi toaletami sa ani počas prestávok netvorili žiadne rady.

Horšie to už bolo s bufetmi, ktorých počet s maximálnou kapacitou príliš nekorešpondoval. Vystáť si radu na pivo či hot dog preto počas prestávok trvalo minimálne na dvadsať minút.

Vláda nových štadiónov

Premiér Fico si ostrú prevádzku štadióna prezrel len zbežne – na otváracom ceremoniáli sa podľa zákulisných informácií mihol len chvíľku a aj tú sa zdržoval iba v zákulisí.

Práve Ficovi vďačí Poór – ktorý sa s ním podľa svojich vyhlásení pozná ešte od deväťdesiatych rokov – za nevratnú dotáciu 13,5 milióna eur. Tá mohla pokryť necelú polovicu nákladov na celú stavbu.

„ Žiadna vláda nedala toľko do štadiónov ako tá moja,“ poznamenal Fico v apríli, keď na trnavskom štadióne absolvoval jeden zo svojich „kontrolných“ dní.

Miesto Fica sa vo VIP zóne ukázali niektoré iné špičky Smeru – napríklad minister financií Peter Kažimír, minister obrany Martin Glváč, či podpredseda vlády Ľubomír Vážny, ktorý sa s Poórom pozná dokonca od detstva.

Spomienka na rok 1969

Sobotný ceremoniál mal nakoniec všetko, čo od neho fanúšikovia mohli očakávať. Na úvod divákov pomáhala naštartovať trnavská skupina Golden Vein a dlhoročný televízny komentátor Marcel Merčiak. „Bavte sa futbalom, pretože lepší šport zatiaľ nikto nevymyslel,“ povzbudzoval tribúny.

Potom nasledovalo exhibičné stretnutie bývalých hráčov Spartaka s „old boys“ Ajaxu Amsterdam. Holandský tím si Trnavčania pozvali ako pripomienku slávneho semifinále Európskeho pohára majstrov z roku 1969, keď im práve Ajax zabránil v ceste na úplný vrchol.

Vyklusávaciemu tempu starých pánov dodalo potrebnú atmosféru jadro trnavských „ultras“, ktorí svojim skandovaním prebúdzali aj ostatné tribúny. „Spartak! Hurá,“ nieslo sa štadiónom.

Po Holanďanoch Brazília

Potom prišlo na rad predstavenie futbalistov Atlético Paranaense. K tomuto klubu nemá Spartak žiadny zvláštny vzťah (pôvodne mal byť pozvaný slávnejší Santos FC). Organizátori v zásade len chceli, aby práve ich akcia bol tou, na ktorej sa na Slovensku po desaťročiach znovu ukáže nejaký tím z Brazílie.

Po tomto zápase nasledovalo vystúpenie niekoľkých hudobníkov a unikátna šou tanečníkov, ktorí divákom predvádzali rôzne svetelné kreácie.

Záverečným ťahákom bol koncert českého speváka Michala Davida, ktorý v skrátenej verzií odspieval všetky svoje hity – jeden z nich „ozdobený“ sovietskym symbolom kosáku a kladiva, ktorý premietali v pozadí.

Organizátorom sa vo všeobecnosti večer vydaril – odhliadnuc od faktu, že v oboch exhibičných zápasoch domáci futbalisti prehrali.

Piskot či vulgarizmy zneli štadiónom len výnimočne. Miesto toho si predstavenie užívali diváci rôznych vekových skupín, vrátane rodičov s deťmi, ktorí sa zápasom slovenských ligových mužstiev v mnohých prípadoch radšej vyhnú.