Notes

A ja som si v mysli z teba spravila osobu, akú som chcela. Namotávala som sa na moje predstavy, no vtedy som si to ešte neuvedomovala. A zrazu. Pýtala som sa sama seba, prečo sa tá osoba zmenila.. Bohužiaľ sa nezmenila. Celý čas to bolo o tom istom. Tvoja zvláštna povaha a moje predstavy. Teraz, keď tak rozmýšľam nad tým, neviem prečo som si myslela, že mám v tebe oporu, brata, fresta.. Nikdy! Nikdy si mi nedal nič najavo. Nevedela som, čo mám od teba čakať. A na čom som? Či myslíš to kamarátstvo úprimne? To už vôbec. Neviem prečo som to čakala. To, že tu bol niekto vždy pri tebe si nevnímal. Aj tak Ti ďakujem. Za lekciu. Už viem, že radšej nemám od nikoho niečo čakať. Že veci, ktoré beriem ako samozrejmosť a zmeniteľné iba kvôli nejakému vážnemu dôvodu sa môžu skončiť nečakane. Zrazu. Len tak. Chýbaš. Chcem vedieť čo sa s tebou deje! Ale nechcem už viac prísť do toho kolotoča. A motať si ním hlavu. Radšej sa budem ubíjať vnútri vždy, keď ťa uvidím. Lebo sama viem, že to nebude tak často.
Veď jasné, na čo sa zaťažovať niekym, tak obyčajným a jednoduchým, že? Ja som si to myslela tiež. Len ani sama neviem ako a záležalo mi na tebe. Cítila som sa tak dobre, keď sme boli pri sebe. Aj preto mám teraz slzy v očiach. Ale neboj, nedovolím im ísť. Nechám si ich pre niekoho, komu bude na mne záležať viac.