Notes

Koncom 19. a začiatkom 20. storočia bola hospodárska a spoločenská situácia na Slovensku veľmi zlá (hospodárska zaostalosť, nezamestnanosť, národnostný útlak – maďarizácia) čo prinútilo tisíce ľudí radikálne zmeniť svoj život a vydať sa do zahraničia. Amerika, najmä však USA, ponúkali množstvo voľných pracovných miest a lepšie životné podmienky. Preto množstvo Slovákov zamierilo práve tam. Slováci prichádzali do Ameriky spočiatku len dočasne - za vidinou dobrého zárobku. Postupne však pribúdalo tých, ktorí sa v Amerike rozhodli usadiť natrvalo. Okrem USA sa Slováci sťahovali aj do Kanady. Vysťahovalci boli zo stredných a nižších vrstiev. Slováci sa v USA usadzovali najmä v priemyselných centrách na atlantickom pobreží – v Pensylvánii (tu žilo najviac slovenských prisťahovalcov), Ohiu, Michigane, Illinois, New Jersey, New Yorku alebo Connecticute. Nachádzali sa tu najväčšie uhoľné bane, železiarne a ďalšie priemyselné odvetvia. Keďže väčšina Slovákov patrila k nekvalifikovaným pracovníkom, dostávali často slabo platené, ale ťažké práce. Veľkou prekážkou bola aj neznalosť jazyka nového pôsobiska. Ťažké podmienky v novej krajine prinútili vysťahovalcov k vzájomnej spolupráci v pracovnej oblasti aj v súkromí a začali zakladať spolky. Najprv to boli podporné a katolícke spolky v oblasti, v ktorej žili. Úlohou spolkov bolo vzdelávať Slovákov, oboznamovať ich s iným spôsobom života, poučovať o zákonoch a zlepšovať ich v anglickom jazyku. Zároveň vyzdvihovali potrebu zachovania si rodného jazyka, zvykov a obyčají. Medzi takéto spolky patrili napríklad Národný slovenský spolok, Prvá katolícka slovenská jednota či Matica slovenská v Amerike. Snaha o vytvorenie organizácie, ktorá by združovala všetkých Slovákov v USA, vyvrcholia v roku 1907 založením Slovenskej ligy v Clevelande. Najväčšiu zásluhu na jej založení mali Štefan Furdek a Pavol Víťazoslav Rovnianek. V období prvej svetovej vojny bola jediným predstaviteľom amerických Slovákov na medzinárodnej scéne a zohrala významnú úlohu pri vzniku prvej Československej republiky. Vydala dva dôležité dokumenty - Clevelandskú dohodu a Pittsburskú dohodu. V týchto dokumentoch bola vyjadrená myšlienka podpory vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov. Dôsledky vysťahovalectva zo Slovenska sa prejavili v poklese počtu obyvateľov. Keďže za prácou odchádzali spočiatku najmä muži, starostlivosť o rodinu a majetok ostala na pleciach ženy. Častokrát sa vysťahovalectvo podpísalo pod rozpad rodín – mnohí muži v ďalekom svete „zabudli“ na manželku a deti a založili si novú rodinu. Keďže za prácou odchádzali spočiatku najmä muži, starostlivosť o rodinu a majetok ostala na pleciach ženy. Častokrát sa vysťahovalectvo podpísalo pod rozpad rodín – mnohí muži v ďalekom svete „zabudli“ na manželku a deti a založili si novú rodinu.